O zlomyseľnej chobotnici Klementíne

V hlbokom oceáne, až na samom dne, sa medzi pieskom a kameňmi týčili mohutné stĺpy koralového útesu. Ten bol domovom mnohých podmorských tvorov. Rybičky, kraby, slimáky a morské uhorky, tí všetci obývali toto koralové kráľovstvo. A žili by tu v mieri a harmónii, keby nebolo zákernej chobotnice Klementíny.

Klementína dokázala jednu veľmi zvláštnu vec: premeniť sa tak, že bola úplne neviditeľná. Zakaždým zmenila svoju farbu a tým splynula s dnom tak, že vyzerala raz ako kameň, inokedy ako morská riasa a potom zas ako kôpka piesku. Keď nechcela, nikto ju nedokázal nájsť. Klementína to využívala, aby robila obyvateľom podmorského útesu naprieky.

Keď sa nudila, skryla sa na morskom dne a striehla, kedy okolo prepláva nič netušiaca rybička alebo polezie nejaký krab. Na toho nešťastníka potom z ničoho nič vyskočila a buchla ho chápadlom. Len tak – zo žartu.

Obyvateľom koralového útesu sa to vôbec nepáčilo a hľadali spôsoby, ako sa chobotnici vyhnúť. Medzi vystrašených morských tvorov patrila aj malá rybka Filipka. Tá sa často skúšala pred Klementínou ukryť. Ale nebolo kam. V mori to totiž nevyzerá ako na zemi. Tu sú kríky, stromy a domy, a tak keď sa napríklad deti hrajú na schovávačku, majú okolo seba množstvo miest, kde ich nikto nedokáže len tak nájsť.

V mori je však iba plno vody a dno pokryté pieskom alebo kamením. Ani koralový útes neponúka miesta, kam sa chobotnica nedostane. Tá je totiž ako z gumy. A tak sa môže kotúľať, plaziť, naťahovať a preliezať aj tými najužšími otvormi, ako sa jej zachce.

Klementína bola navyše veľmi bystrá a podlá chobotnica, ktorá všetky tieto svoje jedinečné vlastnosti zneužívala, aby mohla obyvateľov útesu čo najviac potrápiť. Rybičky ani kraby neboli také ohybné ako Klementína, a tak sa pred ňou nemali kam schovať. Museli tíško trpieť…