O netrpezlivom roľníkovi

Pred mnohými rokmi si každý na vlastnom políčku pestoval všetko, čo potreboval. Inak to nebolo ani v rodine jedného roľníka. Volal sa Trang. Trang si zaumienil, že pre svoju rodinu vypestuje to najlepšie obilie a zeleninu, akú svet ešte nevidel.

Jedného dňa zašiel na svoje pole. Pôdu najskôr dôkladne prekypril, potom do nej zasial semienka a výdatne zalial vodou. Nuž a celý deň vyčkával, či semienka začnú klíčiť a predierať sa z pôdy na povrch. No ako sa prizeral, tak sa prizeral, vôbec nič sa nedialo.

Na druhý deň skoro ráno pán Trang znovu poriadne pozalieval všetky semienka. Sadol si k políčku a nedočkavo sledoval, či už konečne začnú rásť. No ani na druhý deň sa nič neudialo. Až na tretí deň vykukli na povrch zeme prvé zelené lístočky. Lenže roľník bol príliš netrpezlivý. Zdalo sa mu, že rastlinky rastú veľmi pomaly. Veď ako by mohla z takých lenivých rastliniek vyrásť tá najlepšia zelenina? Chodil sem a tam a neustále dumal nad tým, ako urýchliť ich rast.

„Už to mám!“ zajasal náhle pán Trang.

Celá rodina vyzvedala, aký nápad dostal, ale Trang nikomu nič neprezradil. „Budeme mať tú najlepšiu zeleninu!“ vyhlásil sebaisto a spokojne si šiel ľahnúť.

Tak ako vždy, nové ráno ohlásil ako prvý kohút. Zvyčajne sa pán Trang v tom čase ešte prevaľoval v posteli, ale v to ráno bol už dávno na nohách. Slnko len začínalo vykúkať spoza hôr a pán Trang sa už lopotil medzi sadeničkami, zhrbený až k zemi. Pot z neho doslova tiekol. A takto strávil celučičký deň. Až keď slnko znovu zašlo za hory, zrobený roľník sa konečne posadil za stôl, aby sa navečeral.

„Celý deň som sa nezastavil. Dokonca aj na obed som úplne zabudol. Ale počkajte, keď uvidíte, aký kus práce som…