Marián Dyno Burič
Kvapka
Malá školáčka Janka je namrzená, že vonku prší a ona bez dáždnika zmokne. Keď však natrafí na čarovnú kvapku, naučí sa od nej, aký je dážď pre všetkých dôležitý a aká dlhá cesta čaká na každú kvapku v prírode.
Jesenné slnko presvitalo pomedzi listy mohutného orecha, ktoré v miernom vetríku ticho
„Ale nás dnes to slniečko krásne hreje.“
„Ja dokonca premýšľam, že sa už možno pustím zo stromu dole. Nech si ma Maťko nájde,“ povedal jeden.
„To nie je zlý nápad. Celkom by sa mi páčilo, keby som mohol byť v nadýchanom koláčiku alebo syrovej nátierke,“ ozval sa druhý.
„A ja sa už púšťam,
Onedlho sa pod stromom skutočne objavil Maťko s košíčkom a pátravo sa začal rozhliadať po zemi. Hneď za ním cupital jeho mladší braček Lukáško.
„Tak čo, Luky,“ spýtal sa Maťko, „ideme na to? Koľko orieškov sa nám podarí nájsť dnes?“
„Ideme!“ zvolal
To sa už obaja skláňali a brali do rúk prvé oriešky, ktoré sa v košíku hromadili a blažene sa usmievali. Čoskoro ich chlapci všetky pozbierali a veselo hopsali
Oriešky sa schúlili do svojich šupiek a tie, ktoré doteraz nemali odvahu sa pustiť alebo si ešte chceli užívať pobyt na strome, sa pomaly rozhodovali, čo ďalej. Spadnúť do mäkkej trávy a dať sa nájsť? Možno ich odnesú chlapci alebo veverička Čiperka, ktorá si ich schová do skrýše. Alebo ich schytí myška, čo si na nich pochutí
Aj oriešok František…