Nočný motýľ

Nastal večer a prišiel čas ísť spať. Vonku sa už zotmelo a ulica utíchla. Cez pootvorené okno sem dolieha len tichý šum stromov a zvuk svištiacich áut kdesi v diaľke. Poď zaliezť pod perinu a poriadne sa poprikrývaj. Zavri oči a počúvaj tie tiché, pokojné zvuky prichádzajúce z diaľky.

Keď sa poriadne započúvaš, okrem šumu zvonka rozoznáš aj jemné trepotanie krídelkami. Kde sa vzal, tu sa vzal, do izbičky priletel ohromný motýľ. Myslíš si, že motýle by už mali dávno spať – toto je však nočný motýľ, veľký a tmavý. Máva svojimi červeno-čiernymi krídlami, akoby sa tichučko chichotal.

Pristane ti na ruke, na čele. Občas úplne zmizne z dohľadu a o chvíľu sa objaví pod perinou. Pošteklí ti chodidlá, sadne ti na palec na nohe a so sotva počuteľným chichotaním zas uletí. Len trepotanie krídel prezrádza, kde práve poletuje.

Motýľ je síce vtipkár, ale je krotký. Ostaň pokojne ležať, aby sa nezľakol, a sleduj, ako sa ti zvedavo posadí na prikrývku. Teraz sa naň môžeš pozrieť celkom zblízka. Všimni si, že vyzerá inak ako obyčajné motýle.

Celé telíčko má pokryté jemnučkými chĺpkami. Je huňatý takmer ako plyšová hračka. Pozri sa na jeho krídla. Na také malé telíčko sú celkom veľké. Sleduj, ako červená farba plynulo prechádza do čiernej a zase naopak. Poriadne si popozeraj všetky bodky, čiarky, kolieska a žilkovanie. Všimni si aj jeho dlhé tykadlá. Pohybuje nimi, akoby stále niečo hľadal.

Ak chceš, skús sa k nemu priblížiť prštekom, ale pomaly, aby sa nevyplašil. Motýlik ti ho opatrne skúma. Zdá sa, že sa mu páčiš. Sústredí sa na skúmanie a už sa ani trochu nechichotá.

Teraz je ten správny čas ukázať mu cestu von, aby mohol pokračovať v ceste. Jemný vánok práve pohol záclonami.

Sleduj, ako sa motýľ vzrušene…