Mikuláš, anjel a čertica

Na slamníku sedela čertica Asmodea. Z prsta jej sem-tam vyšľahol malý plamienok, čo sa jej stávalo, keď ňou lomcovali nejaké silné pocity. Práve teraz bola veľmi nervózna.

„Dávaj pozor,“ ozval sa za ňou hlboký hlas jej otca. „Nespomínaš si, čo sa stalo, keď u nás naposledy nekontrolovane horelo?“

Asmodea si to veľmi dobre pamätala. Oheň majú v pekle radi, to áno, ale keď sa vymkne spod kontroly, tiež dokáže narobiť veľa škody! Plamene zachvátili, čo nemali, a zatiaľ čo všetci čerti, démoni a diabli hasili, z kotlov im utieklo množstvo hriešnikov. Lucifer bol vtedy zhovievavý, ale nikto netúžil po tom, aby sa podobná nešťastná udalosť opakovala.

Asmodea, hoci bola čertica, si ale nemohla pomôcť – mala neskutočnú trému. Míľovými krokmi sa totiž blížil december. Starý Belfegor, čert svätého Mikuláša, sa rozhodol odísť do dôchodku, a Mikuláš si po dlhom vyberaní zvolil ako náhradu Asmodeu. Na skúšku, nezabudol však asi stokrát zdôrazniť.

Pre Asmodeu to bola, samozrejme, pocta. Čo ju ale tešilo, to ju zároveň ťažilo. Bola najmladším obyvateľom pekla, ktorý kedy dostal takú dôležitú funkciu. Mala len 238 rokov. Pre nás je to veľa, ale v pekle to nie je žiadny vek. A navyše, je to dievča. Žiadne dievča doteraz nemalo tú česť zúčastniť sa na takej dôležitej akcii. Asmodea vedela, že sa na ňu budú upierať oči celého pekla. Ak sa jej to nepodarí, sklame nielen seba, ale aj všetky ostatné čertice.

Keď prišiel ten veľký deň, Asmodea mala čo robiť, aby svoju trému ovládla. Aspoň sa do práce poriadne vyparádila, aby sa cítila trocha lepšie. Tvár si zamazala uhlím, vyleštila si rohy, pripravila reťaze a vrece a obliekla sa do ovčích koží. Veľmi to však nepomohlo.

„Ničoho sa neboj, je to len zvyk,“ žmurkol na ňu pri privítaní anjel Azer, keď…