Drevorubač a jelenček

Na severe Kórey, neďaleko slávnej Diamantovej hory, žil raz jeden mladý muž, ktorý sa živil ako drevorubač. Bol z veľmi chudobnej rodiny a narúbané drevo, ktoré popredal susedom, mu len-len stačilo na živobytie. Hoci to bol čestný a pracovitý človek, pre svoju chudobu si nevedel nájsť nevestu. Napriek tomu sa nikdy nesťažoval a stále usilovne pracoval. Dedinčania vravievali, že zvuk jeho sekery sa ozýval horou každý deň bez výnimky.

Jedného dňa drevorubač ako obvykle rúbal stromy na úpätí hory, keď naraz začul v húštine šuchot, akoby sa k nemu niečo blížilo. Ustrnul – a vtom zbadal vystrašeného malého jelenčeka, ako uháňa rovno k nemu.

„Prosím ťa, dobrý človeče, pomôž mi, lebo som vo veľkom nebezpečenstve! Schovaj ma!“

Drevorubač neváhal vyplašenému zvieraťu pomôcť a chytro ho schoval za narúbanú kopu dreva. Potom pokračoval v práci akoby nič. Vzápätí sa spoza neho ozval dupot a fučanie.

To sa medzi stromami objavil poľovník. Celý zadýchaný riekol: „Nezazrel si tu náhodou jeleňa? Už som ho skoro mal a odrazu akoby zmizol. Kam len mohol utiecť?“

„Videl som ho,“ prikývol drevorubač. „Prebehol tadiaľto a namieril si to do údolia,“ kývol plecom za seba. „Ak sa poponáhľaš, iste ho dobehneš.“

Poľovník bez váhania vyrazil smerom do doliny a už ho nebolo.

Jelenček bojazlivo vyšiel zo svojej skrýše a ďakoval drevorubačovi za jeho láskavosť. „Človeče, za to, že si mi zachránil život, sa ti musím odplatiť,“ povedal mu. „Dám ti teda dobrú radu, ktorá ti prinesie veľké šťastie. Pozorne počúvaj, čo ti teraz poviem. Zajtra podvečer vyjdi na samotný vrchol Diamantovej hory. Nájdeš tam jazierko, v ktorom sa kúpu nebeské víly. Dobre sa schovaj, aby ťa nevideli. Len čo sa vyzlečú a vstúpia do jazierka, vezmi jednej z nich kus odevu a ukry ho. Bez toho sa nebude môcť vrátiť na nebesá…