Marián Dyno Burič
Rytier strom
Príbeh o tom, ako starenka svojou láskou k prírode a opaterou odkľaje rytiera, premeneného na strom kvôli svojej pýche. Rozprávka zdôrazňuje potrebu rešpektu a empatie ako voči ľuďom, tak aj voči prírode.
Cestou späť domov z dielne akoby všetko trvalo dvakrát tak
Miško však hneď vedel, na čo myslím. Napomenul ma, že sa to nerobí. „Bez dovolenia sa nesmie brať nič, čo nám nepatrí!“
Zostal som trochu zahanbený a smutný, lebo moje bruško spievalo
Poďakoval som sa mu a pochutnal som si na gumených cukríkoch. Cesta domov sa mi hneď zdala zábavnejšia a príjemnejšia.
Večer po výlete, keď som ležal vo vani plnej peny, som sa Miška spýtal:
„Kedy sa budem môcť previezť na novom bicykli?“ Bol som taký nedočkavý! Dúfal som, že nasledujúci deň si pôjdeme po hotový bicykel.
Miško však schladil moje vzrušenie: „Ani zajtra, ani pozajtra, ani budúci týždeň to
„Ale veď ste sa dohodli!” frflal som. Celkom som tomu nerozumel.
Nezostávalo mi nič iné, než pobrať sa do postele a aspoň snívať: o bicykli, o krásnych farbách, o vetre vo
„Tinko, Tinkooo!” zobudil ma známy hlas. Či sa mi to iba snívalo? „Tinkooo,“ šepkal mi Miško do ucha, aby som sa
Vždy som bol riadny spachtoš, rád a dobre som spával. No v predchádzajúci večer som zaspával veľmi dlho, lebo som pred spaním toľko myslel na svoj bicykel. Miško vravel, že som myšlienkami naň celý opantaný a že všetky moje reči sa točia stále okolo toho istého. Moju nedočkavosť síce chápal, no už mu to začínalo
Kým Miško…