Po prvý raz do škôlky – sedem zázračných tipov

Po prvý raz do škôlky – sedem zázračných tipov

Ako určite sami tušíte, deti nevyrastú a neosamostatnia sa cez noc. Ani my, ich rodičia, nie sme na túto veľkú zmenu pripravení ako mávnutím čarovného prútika. Všetci si však tento veľký krok môžeme uľahčiť. 

Nástup do materskej školy je obrovská zmena pre celú rodinu. Dieťa čaká úplne nové prostredie, v ktorom musí fungovať bez rodičov a omnoho samostatnejšie. Zžíva sa s novým poriadkom, učí sa nadväzovať vzťahy vo väčšom kolektíve detí. A rodičia by mu tak radi všetko zjednodušili.

Ale ako? Prichádzame s troma najčastejšími otázkami a niekoľkými krátkymi, ale o to užitočnejšími tipmi na záver. 

Kedy si dieťa zvykne?
Najťažšia otázka hneď na začiatok. Niektoré deti sú z prítomnosti ostatných vrstovníkov nadšené, pre iné je to veľký šok, i keď chodievali deň čo deň na ihrisko. Každé dieťa je z rodiny zvyknuté na trochu iný prístup a každé má vlastnú osobnosť. Niekto sa musí naučiť viac rešpektovať, iný zas, naopak, zdravo sa presadiť. 

Mnoho škôlok dnes ponúka možnosť pozvoľnej adaptácie – sú také, čo ju dokonca vyžadujú. Niektoré, predovšetkým súkromné škôlky umožnia rodičovi, aby bol prvých pár dní s dieťaťom priamo v učebni. V štátnych škôlkach sa môžete stretnúť s prosbou, aby ste spočiatku pre dieťa chodili po jednej či dvoch hodinách a čas strávený v škôlke predlžovali postupne. Nebojte sa komunikovať s učiteľmi – aj oni budú radi, ak dostanú viac tipov a „návodov“. Ak vznikne pri nejakej situácii problém, popíšte im, ako postupujete doma. Čítajte nástenku a pýtajte sa, aký program čaká deti v nasledujúcich dňoch, aby ste sa o ňom mohli rozprávať aj doma a pripraviť sa naň.

Rozlúčiť sa alebo tíško zmiznúť?
„Len ho tam šupni a rýchlo uteč, to prežije!“ Aj keď podobných rád možno ešte budete počuť mnoho, nedajte sa presvedčiť. Ak má ísť všetko čo najhladšie, dieťa potrebuje cítiť istotu. Nedokáže si ešte dosť dobre predstaviť, čo to škôlka vôbec je a že tam bude niekoľko hodín bez vás. Rozprávajte sa s ním, opisujte mu, čo ho čaká a uisťujte ho o svojej láske.

Pre nás môže byť veľa vecí samozrejmých – predsa ho v škôlke nenecháme navždy. Ale malé dieťa potrebuje v tomto všetkom uistenie. Potrebuje vedieť, že ho máte stále radi, že aj vy vidíte škôlku ako príjemne strávený čas, že sa naň budete tešiť. Vysvetlite mu, kedy presne odídete („Pomôžem ti prezuť topánky, uložíme veci do skrinky, dáme si poriadnu pusu, pani učiteľka ťa vezme za ruku do triedy a ja ti ešte zakývam.“) a kedy sa vrátite („Hneď ako doješ obed, budem na teba čakať tu v šatni.“) a urobte všetko pre to, aby ste mohli svoj sľub dodržať. Nik z nás predsa nechce, aby nám vlastné deti prestali veriť. Neľakajte sa prípadného plaču a dieťa utešte, ale zároveň lúčenie zbytočne nenaťahujte. 

Prečo je doma ako vymenené?

Veľké životné zmeny so sebou nesú celý rad emócií a deti ich, podobne ako občas my dospelí, ešte ťažko zvládajú. Niektoré deti skrátka do škôlky odmietajú ísť. U iných sa môže zdať, že ide všetko ako po masle, ale napriek tomu je malý človiečik v strese. Dieťa, o ktorom ste dosiaľ doma takmer nevedeli, teraz plače pre zdanlivé maličkosti, začne sa pocikávať, sťažuje sa na bolesti hlavy, bruška, rozbíja hračky… Často sa snažíme riešiť len prejavy a príčina nám uniká. Nech už sa vaše dieťa prejavuje akokoľvek, je dobré, ak mu s emóciami pomôžete. Nezľahčujte jeho boliestky, ale pomôžte mu ich vyriešiť. A nezakazujte plač – sami vieme, že dokáže byť liečivý. 

Dieťa sa totiž poriadne uvoľní len vtedy, ak sa cíti v bezpečí. Preto od učiteľov počúvame, aká je tá naša Anička v škôlke bezproblémová, a pritom doma predvádza jednu scénu za druhou – skrátka, v bezpečnom prostredí domova môže dať svojim emóciám voľný priebeh. Je to veľmi ťažké, ale ak si uvedomíme, že je to vlastne také naše privilégium (znie to zvláštne, však?), bude pre nás jednoduchšie prijať to a ďalej s detskými emóciami pracovať. 

Sedmoro tipov
Sedmička býva v rozprávkach magické číslo. Preto vám prinášame sedem čarovných tipov na záver, ako sa popasovať s tým, že to bábätko, ktoré ste ešte donedávna nemohli opustiť ani na krok, už pôjde do škôlky.

  • Dovoľte sami sebe pripustiť si strach a obavy z novej situácie. Jedine tak s nimi potom môžete ďalej pracovať. Môžete tiež vyskúšať, či sa dieťaťu neodchádza do škôlky lepšie s druhým rodičom. Možno práve on zvláda situáciu lepšie a dieťa z neho cíti väčší pokoj. 
  • Nikdy sa škôlkou nevyhrážajte. Ak chcete, aby k nej dieťa malo kladný vzťah, nesmiete ju spájať s ničím negatívnym, naopak – bavte sa o deťoch, ktoré pozná a ktorým sa v škôlke páči, rozprávajte mu, ako sa v škôlke páčilo vám, čo všetko ste sa tam naučili, akých ste si našli kamarátov.
  • Rozprávajte a hrajte sa spoločne. Pýtajte sa, prečo sa mu do škôlky chce alebo nechce. Hoci to máte často zažité, pokúste sa nereagovať slovami „Prosím ťa, veď sa nič nedeje!“, ale podporte ho a vypytujte sa ďalej. Možno rovno odhalíte príčinu, prečo sa do škôlky bojí ísť, a pomôžete ju vyriešiť. Často pomôže už to, ak dieťa vycíti, že vo vás má spriaznenú dušu. Väčšina detí si tiež rada prehráva situácie stále dookola. Môžete to využiť a zahrať sa na škôlku s prarodičmi alebo s plyšovými kamarátmi. Je to spôsob, ako dieťaťu ukázať, čo ho čaká a na čo sa môže tešiť; zároveň sa tak môžete doslova ako diváci dozvedieť, ako dieťa škôlku vníma.
  • Pracujte na pocite bezpečia a spojenia. Škôlka býva prvou výraznejšou separáciou od rodičov. Uisťujte dieťa, že ho máte veľmi radi. „Dohadzujte“ mu učiteľky, aby videlo, že im veríte aj vy a že sa na ne môže spoľahnúť v čase, keď tam nebudete. Niekedy v škôlkach povolia obľúbeného plyšáka. Mnoho rodičov si chváli tento malý trik: sebe a dieťaťu nakreslite na dlaň úplne maličké srdiečko. Dobíjajte ho spoločne tým, že sa budete držať za ruku. Keď bude dieťa samé, môže srdiečko stisnúť v dlani a byť tak s vami v spojení aj na diaľku. 
  • Trénujte samostatnosť. Vyberte také oblečenie a obuv, ktoré sa bude dieťaťu dobre obliekať a obúvať. Uistite sa, že sa dokáže samo najesť a napiť, umyť si ruky, ísť na záchod a chodiť po schodoch. Vysvetlite mu, ako požiadať o pomoc a hovorte s ním aj o tom, že sa o ňu nemusí báť požiadať. 
  • Starajte sa oň. Nemusíte sa báť, že bude rozmaznané. Uľaví sa mu, keď uvidí, že si môže odpočinúť, povoliť na chvíľu v samostatnosti a pritúliť sa k vám. Skrátka keď pocíti, že sa o vás môže stále oprieť. 
  • Užívajte si spoločne strávený čas. Bude ho teraz menej, ale nezabúdajte naň. Uvarte spolu dobrú večeru. Uvelebte sa a prečítajte si nejakú peknú rozprávku. Cez víkend sa vydajte na výlet.

    Veľa šťastia!

Stiahnite si Readmio

  • Pridajte sa k viac ako 200 000 spokojným rodičom
  • Vytvoríte si návyk spoločného čítania s deťmi každý deň
  • Začnite rozprávkami, ktoré sú v aplikácii zdarma
  • V platenej verzii je ich 300+ a nové pridávame každý týždeň
Download from App StoreDownload from Google Play
RatingsRatingsRatingsRatingsRatings

4.8/5 · 1 300 hodnotení