Jano a Popoluška vo svete
Viete, ktoré rozprávkové mená sú známe po celom svete?

Ženy sú z Venuše a muži sú z Marsu — s touto vetou ste sa už určite veľakrát stretli. Asi žiadnemu dospelému pritom netreba vysvetľovať, že je to skutočne tak — existuje množstvo situácií, na ktoré reagujú muži a ženy úplne odlišne. Inak to, samozrejme, nie je ani v rodičovstve. Prinášame vám preto 7 situácií, v ktorých reagujú mamy a otcovia naozaj rozdielne.
Stretávate sa s nimi aj u vás doma?
Určite ste sa už neraz stretli s tým, že čo u mamy vyvolalo stav podobný panickému záchvatu, to považoval otec za niečo úplne normálne a prirodzené. Toto sa deje takmer v každej rodine a zatiaľ čo mamy väčšinou dbajú na bezpečnosť dieťaťa viac, otcovia mávajú zásadne liberálnejší postoj.
S príchodom dieťaťa do rodiny sa všetko zmení, čo môže byť problém pre ľudí, ktorí predtým milovali svoju stále dokonale upratanú domácnosť. Pri malom dieťati ale niečo takéto možné nie je, s čím sa veľa mamičiek nevie zmieriť a márne sa snažia o udržanie maximálneho možného poriadku. Muži to ale vnímajú inak a veľakrát si nevšimnú ani bordel, na ktorý sa už žena nemôže ani pozerať.
Rodičia zvyknú inak reagovať aj na plač dieťaťa. Zatiaľ čo ženy väčšinou inštinktívne okamžite vstanú a snažia sa dieťa utíšiť, muži preferujú možnosť nechať dieťa vyplakať sa, prípadne ich plač ani nezobudí. Zrejme to nebude spôsobené tým, že muži sa rodia s akýmisi neviditeľnými štupľami do uší, môže za to skôr biologicky dané puto, ktoré má matka so svojím dieťaťom.
Zaujímavé je aj to, že keď sa deti učia rozprávať, mamy vo väčšine prípadov absolútne presne vedia, čo sa snažia povedať. Pri otcoch ale tento “vrodený prekladač” až tak spoľahlivo nefunguje, a tak sa musia spoliehať na pomoc.
Toto sa týka predovšetkým situácií, kedy má dieťa nejaký problém — napríklad ak ho šikanujú alebo ak sa k nemu niekto nezachoval dobre. Reakcia rodičov býva aj v tomto prípade odlišná. Zatiaľ čo matky sa väčšinou snažia všetko vyriešiť racionálne a nekonfliktnou cestou, otcovia si takúto “cestu menšieho odporu” nevolia a v snahe ochrániť svoju ratolesť chcú okamžite konať.
Keď už dieťa dospeje do istého veku a stane sa viac samostatným, je prirodzené, že bude chodiť von so svojimi kamarátmi. Aj v tomto prípade ale bývajú reakcie rodičov odlišné. Zatiaľ čo mama potrebuje vedieť, či už dieťa jedlo, kam ide, s kým ide, čo bude robiť, kedy sa vráti domov a či už má spravené všetky domáce úlohy, otcovia bývajú oveľa benevolentnejší a nepotrebujú vedieť všetky detaily.
Akonáhle ale vaša ratolesť podrastie a začne sa u nej rysovať prvý romantický vzťah, všetko sa razom zmení. Zatiaľ čo mamy bývajú spravidla tie, ktoré v tomto svoje dieťa podporujú a snažia sa mu byť oporou, pri otcoch je to úplne inak. Väčšinou si myslia, že ich dieťa je ešte na vzťah primladé (bez ohľadu na to, koľko má rokov), a o potenciálnom partnerovi/partnerke potrebujú vedieť úplne všetko.
