Toto je 10 jednoduchých spôsobov, ako dať svojmu dieťaťu každý deň dobrý príklad
Nie náhodou sa hovorí, že každé dieťa je ako zrkadlo.

Čo myslíte, odkedy je dieťa schopné rozpoznať, či s niekým zdieľate nejakú silnú citovú väzbu alebo nie? S najväčšou pravdepodobnosťou by ste odhadovali, že vycítiť niečo takéto je schopné až vo vyššom veku. Zrejme vás teda prekvapí, že zistiť to dokáže už batoľa a to podľa naozaj zvláštneho znaku.
Dokážete si predstaviť, že by ste museli olízať zmrzlinu po úplne cudzej osobe? Alebo si odjesť z jej taniera? Sme si takmer istí, že nie. Ak by sa ale jednalo o vašu polovičku alebo možno o rodiča, problém by vám to s najväčšou pravdepodobnosťou nerobilo. A presne toto je znakom, ktorý vnímajú už batoľatá.
Ak by ste predpokladali, že batoľatá určujú pevnosť väzby napríklad na základe tónu, akým sa s niekým bavíte či na základe frekvencie dotykov, mýlili by ste sa.
Vedcom sa totiž v rámci štúdie, ktorá bola publikovaná v Science on Thursday podarilo zistiť, že znakom, ktorý deti registrujú, je výmena slín.
Dospieť k vedeckým zisteniam týkajúcich sa tých najmenších detí nie je nikdy jednoduché. Napríklad také batoľa ešte, prirodzene, nedokáže vyjadriť svoje myšlienky či pocity a vedci sa tak musia vynájsť. Podarilo sa im to ale aj v tomto prípade a na pomoc si prizvali obyčajnú bábku, prostredníctvom ktorej predviedli batoľatám zaujímavé predstavenie.
Vedecký tím vytvoril viacero videí. Prvé z nich zachytávalo ženu, ktorá si odhryzla kúsok pomaranča, potom ním “nakŕmila” bábku a následne si z toho istého kúsku opäť odhryzla. S bábkou sa tak podelila o rovnaký plátok ovocia, čím teda došlo k výmene ich slín.
Druhé video zobrazovalo inú ženu, ktorá sa s rovnakou bábkou hrala a podávala si s ňou loptu. Obe ženy s ňou teda boli v blízkej interakcii, v druhom prípade však k výmene slín neprišlo.
Vedci následne začali batoľatám premietať ďalšie video, ktoré vyzeralo nasledovne: v strede bola plačúca bábka, pričom po ľavej a po pravej strane mala vyššie spomenuté ženy. Na čo sa výskumný tím zameral bolo to, na ktorú ženu sa pozreli batoľatá ako na prvú, a na ktorú z nich sa pozerali dlhšie.
Tento výskum teda replikoval dávny experiment s opicami, kde sa zistilo, že keď malá opička počula plakať iné mláďa, pozrela sa na jeho mamu v očakávaní, že okamžite príde na pomoc.
Po tejto informácii vás preto zrejme neprekvapí, že batoľatá sa pozreli najprv na ženu, ktorá sa s bábkou podelila o jedlo, a následne sa na ňu pozerali oveľa dlhšie ako na tú, ktorá sa predtým s bábkou hrala s loptou. Automaticky totiž predpokladali, že táto žena má s bábkou pevnejšiu väzbu.
Aby si to však harvardský vedecký tím overil, batoľatá podrobili ešte jednému experimentu s bábkou. Opäť si pritom pomohli dvomi rôznymi ženami.
Jedna z nich si dala prst do úst, otočila ním a následne ho priložila na ústa bábky. Druhá spravila to isté, avšak prst položila na jej čelo. Následne sa celý postup s plačúcou bábkou zopakoval, no výsledok bol identický. Deti venovali väčšiu pozornosť žene, ktorá priložila prst bábke na ústa, takže si s ňou ako keby vymenila sliny.
Na základe tohto zaujímavého výskumu sa teda podarilo potvrdiť, že ak vaše batoľa uvidí, že sa s niekým bozkávate na ústa alebo sa s ním delíte o jedlo, bude to považovať za prejav ten najhlbšej citovej väzby.
