Kórejská rozprávka
Lahodný kamenný tok
Tento starý ľudový príbeh nám pripomína, že aj keď sa nachádzame v zjavnej nevýhode, môžeme svojou vlastnou šikovnosťou prekonať aj tie najťažšie prekážky.
Kedysi veľmi dávno, keď ešte neexistovali ani deň a noc, žili ľudia v úplnej tme. Len oheň, ktorý si už vedeli založiť, im zabezpečoval kúsok svetla v jaskyniach. Blčiaci oheň sa ozýval nielen v
Jaskyne však boli veľmi chladné a vlhké, pretože voda z horských prameňov presakovala až do
Raz sa však jednému z lovcov z ničoho nič rozhorel uhlík priamo v ruke. Keď roztvoril zovretú dlaň, uhlík sa veľmi jasno
Odvtedy chodil lovec s uhlíkom v dlani vždy prvý, aby ukazoval cestu ostatným. Ale svetlo bolo len tam, kde bol on, a všade naokolo panovala aj naďalej temnota a
Raz tento muž vyšiel na vysoký kopec a na jeho vrchole svoju dlaň
V údolí pod kopcom sa zakrátko všetko prebudilo k životu. Vtáky začali spievať, včely