„Počuli ste, čo sa
„To sú ale hrozné správy!“ zhíkol ktosi.
Zajačiu rodinu mali všetci radi. Líška ich síce s obľubou ponaháňala, ale tak to už v lese chodí. No teraz sa zvieratká len mlčky dívali jedno na druhé a nevedeli, čo povedať.
„Tak na čo čakáte?“ ozvala sa srnka. „Poďme za nimi, musíme im predsa
Všetci teda vyrazili k potoku. Jarné topenie snehu prišlo tento rok znenazdajky a bolo neobyčajne prudké. V noci navyše začalo pršať, a tak sa voda z potoka vyliala ďaleko za brehy. Zostalo po nej len blato a naplavené vetvy. Vôbec sa to tam nepodobalo na útulnú čistinku, kde mali zajace svoju noru. Všade sa rozliehalo hučanie veľkej
Rodinka zajacov sedela na jedinom mieste, ktoré ostalo aspoň trochu suché. Obaja rodičia, štyri staršie deti i najmenšie mláďa sa skláňali nad chlpatým uzlíčkom, ktorý ležal na hromádke z naplavených listov.
„Vytiahli sme ho v poslednej chvíli,“ šepla zajačica, „odvtedy len vyčerpane leží,
„Nemáme s ním kam ísť,“ pridal sa otec zajac, „voda nám zaplavila noru. Chodby sa prepadli, všetko potom zavalila hlina. Nič nám neostalo.“
Žiadne zo zvieratiek nevedelo, čo si tvárou v tvár toľkému nešťastiu počať. Niekto prešľapoval z nohy na nohu, iný blúdil očami po zemi. Mladej srnke, ktorá zlé správy priniesla, kvapkali z veľkých očí slzy ako
Napokon sa osmelila líška: „Nie je pravda, že vám nič nezostalo. Máte nás! A my vás v tom predsa
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
