Na ďalekom ostrove Madagaskar, ktorého brehy obmýva oceán, žijú také podivné zvieratá, že ste väčšinu z nich určite nevideli ani v zoo. Práve tam býval malý chameleón. Bol neistý, pomalý, trochu vyľakaný a v spoločnosti sa necítil veľmi dobre. Stále len gúľal očami na všetky strany a o všetkom horlivo premýšľal.
„Čo ak sa opice z horného konára smejú mne? Nemám príliš dlhý jazyk? Čo ak na mne nie je nič zaujímavé? Nie som ani trochu šikovný a zábavný. Neviem lietať ako vták, nie som krásny ako motýľ, neskáčem vysoko ako lemury a nie som ani silný ako fosy s ich zubami a pazúrmi,“ pochyboval o sebe.
Pritom by si veľmi prial mať kamarátov, čo sa s ním budú hrať a budú ho mať radi. Lenže mal strach, že by sa mu niekto posmieval alebo ho odmietol. Nebolo pre neho jednoduché byť pred inými sám sebou.
„Všetci sú zaujímavejší než ja,“ fňukal. Odrazu mu v hlave skrsol nápad. „Ale... ak sa zamaskujem, budú si možno myslieť, že som ako oni!“ A tak sa začal pretvarovať, aby sa zvieratám zapáčil. V maskovaní bol totiž chameleón majstrom sveta. Vedel sa zmeniť na akúkoľvek farbu, čo mu napadla. Splynul by aj s kvetinovou lúkou.
S lemurmi sa zafarbil do čierno-bielej, aby vyzeral presne ako ich chvosty. Hneď ho pozvali k sebe na konár. „Čierna a biela sú najlepšie farby na svete a ty si múdry, že to vieš.“
Keď išiel na návštevu k parosničke červenej, kabátik si zmenil na šarlátovo, aby ladil s partiou. „Takú peknú červenú sme hádam ešte nevideli,“ kŕkali žabí priatelia. Len to kvákanie mu zatiaľ veľmi nešlo, ale pre jeho sýtu červeň mu to odpustili.
Inokedy sa šiel kúpať do rieky s rybárikmi vo svietivo modrých plavkách. Tie si potom rýchlo zmenil…