Marián Dyno Burič
Hviezdička
Vianočný príbeh o malej hviezdičke, ktorú po tom, čo spadne z neba, objavia dve zvedavé deti. Hoci sa deťom nepodarí vrátiť hviezdičku späť na nebo, napokon nájde svoje miesto ako ozdoba vianočného stromčeka.
Blížia sa Vianoce, magická časť roka. Ale pre Alenku sú tieto Vianoce naozaj čarovné: na predvianočných nákupoch totiž naďabí na niečo, čo by ani vo sne nečakala – malú morskú pannu! Čo dievčatko urobí a ako s morskou pannou prežijú Vianoce?
Bolo desať dní pred Vianocami. Keď prváčka Alenka kráčala s mamou na vianočné nákupy, padla jej na nos snehová vločka. Alenka držala batôžtek s obrázkom morskej panny, aj na rukavičkách mala taký istý. Bola to jej najobľúbenejšia postavička a hračka.
Vo vzduchu voňala škorica. Okolo sa ponáhľali ľudia so škatuľami, taškami, kaprami a stromčekmi. Každý sa snažil čo najlepšie pripraviť na Vianoce.
Aj Alenka s mamou stáli pri nádrži s rybami a vyberali si tú najlepšiu. Vtom sa Alenke zazdalo, že v nádrži s morskými tvormi zbadala trblietavý chvost. To nebola ryba! A potom znova: trblietavý chvostík pleskol na hladine, ale stvorenie, ktorému patril, sa rýchlo schovalo.
Alenka sa opatrne priblížila. „To nie je možné!“ neverila vlastným očiam. „Vyzerá to ako maličká morská panna.“
A naozaj. V nádrži medzi rybami plávala drobná dievčina. Mala dlhé zelené vlasy a smutnými očami pozerala na Alenku. Akoby vravela: „Zachráň ma, prosím!“
Alenka si predsavzala, že morskú vílu vyslobodí. Doma vybrala z pokladničky všetky mince a prerátala ich. Zajtra po škole sa opäť poberie k nádržiam s rybami, povedala si.
Keď sa skončilo vyučovanie, Alenka bežala na vianočné trhy. Tam uprosila predavača rýb, že by si chcela rybku nielen kúpiť, ale aj sama vyloviť. Ten sa zasmial, prikývol a podal jej veľké sito. Alenka ale namiesto rybky nenápadne vylovila maličkú morskú pannu. Predavačovi rýchlo zaplatila a poďakovala. Igelitové vrecko držala tak, aby nikto nevidel, čo v ňom má.
Až keď dobehla domov, konečne si vydýchla: „Dokázali sme to, si zachránená!“
Malá morská panna sa usmievala: „Ďakujem! Keď vyrastiem, odmením sa ti!“
Alenka mávla rukou: „To vôbec netreba. Radšej vymyslime, kde budeš bývať. Umývadlo radšej nie, vaňa tiež nie... pohár?“ premýšľala nahlas Alenka.
Morská panna ale smutne krútila hlavou. Vtom Alenka pochopila: „Pravdaže, ty potrebuješ slanú vodu! Našťastie tu je bratovo akvárium!“
Opatrne…