O márnotratníkovi a lastovičke

Istý muž žil skromne v jednoduchej chalúpke na konci dediny. Mal len jeden pohár na vodu, jednu misku na kašu a drevenú posteľ.

Jedného dňa sa však na neho usmialo šťastie a on zdedil po vzdialenom príbuznom veľké bohatstvo. Odrazu mohol mať všetko, na čo si pomyslel a o čom sníval. A tak sa veľmi zmenil.

Začal utrácať, akoby sa peniaze nemali nikdy minúť. Hoci bol sám, presťahoval sa do veľkého honosného domu. Nakúpil drahé zariadenie a žil si ako kráľ. Každým dňom utrácal rýchlejšie a rýchlejšie. Chcel mať úplne všetko, na čo mu padol zrak, a vôbec sa nezamýšľal nad tým, či to naozaj potrebuje.

No raz si predsa len všimol, že sa mu peniaze míňajú. Rozmýšľal, ako prísť k ďalším, ale do práce sa mu ísť nechcelo. A tak začal hrať karty, dúfajúc, že vyhrá ďalšie peniaze a bude môcť žiť spokojne ďalej.

Lenže stal sa pravý opak. V kartách všetko prehral. Aj posledné úspory, aj honosný dom so všetkým zariadením. Ostal mu iba jeden zimný kabát. Muž si však nerobil ťažkú hlavu. Stále veril, že sa to nejako dá do poriadku a že sa k nemu šťastena vráti.

Skončila sa dlhá, ťažká zima a prišla skorá jar. Muž sa vybral na prechádzku a slnko mu hrialo tvár. Nad hlavou mu poletovali vtáky, a keď si všimol, že je medzi nimi aj lastovička, pomyslel si, že čoskoro príde leto.

„Ide leto a tento kabát mi o chvíľu bude nanič. Predám ho, získam nejaké peniaze a môžem sa mať zas dobre,“ povedal si s nádejou.

A tak aj urobil. Vybral sa za kupcom a za pár drobných mu predal kabát.

Lenže jar bola ešte krehká a hneď na druhý deň sa počasie zmenilo. Prišiel mráz, začal fúkať silný vietor a dážď nepríjemne bičoval tvár.

…