Kúzelná pani doktorka

Pani Kúdeľná sedela za stolom a poctivo zapisovala: „Nádcha, kašeľ, kiahne, odreté koleno, chrípka, alergia na arašidy…“

Chúďatko, toľko chorôb a problémov naraz?

Ale nie, to všetko netrápilo samotnú pani Kúdeľnú. Boli to diagnózy jej pacientov, ktorí každý deň už od svitania plnili čakáreň pri jej ordinácii. Vlasta Kúdeľná bola totiž všeobecná lekárka. A priam znamenitá.

Už odmalička netúžila po ničom inom, ako pomáhať druhým a liečiť ich. Nerada videla, keď niekoho niečo bolí a necíti sa dobre. Chcela prísť na koreň všetkým chorobám na svete, aby dokázala uľaviť úplne každému. Preto veľa cestovala, čítala a liečila všetkých bez rozdielu.

V rozpálenej Afrike obväzovala škrabance od leva a v Japonsku liečila pomliaždené ruky bubeníka. V Grónsku sa učila, ako hojiť omrzliny, v Tichomorí zasa ako na morskú chorobu či popŕhlenie medúzou. Často jej uprostred pracovného dňa zvonil telefón, pretože sa s ňou kolegovia chceli radiť o komplikovaných prípadoch.

Preto keď pani doktorka Kúdeľná došla po obzvlášť nabitom dni domov, vyčerpane si povzdychla: „Dnes už nechcem vidieť ani pľuzgierik.“

Vyložila si nohy na gauč, popíjala kakao a chrúmala mrkvu, pretože dobre vedela, aká je zdravá. A tým, čo radila pacientom, sa aj sama riadila. Tešila sa, že pôjde o chvíľu do postele.

Zrazu sa ozvalo búchanie na dvere.

„Kto to len môže byť? Takto neskoro...“ podivila sa pani Kúdeľná. Hoci nemala rada, keď ju niekto vyrušoval mimo ordinačných hodín, nikomu by pomoc v núdzi neodmietla.

Ale keď otvorila dvere, takmer omdlela. Zdalo sa jej, že po takom ťažkom dni má vidiny.

„Som tu správne u pani doktorky Kúzelnej?“ šepla éterická víla, ktorá sa vlnila v chodbe bytovky osvietenej mesačným svitom.

„To ste asi zle prečítali na zvončeku,“ povedala doktorka zmätene pri pohľade na žiariacu vílu. „Ja som Kúdeľná, nie…