Deti a strata - keď deti smútia

Deti a strata - keď deti smútia

Ako pred deťmi hovoriť o rozvode? Ako ich pripraviť na sťahovanie? Ako im vysvetliť smrť? Otázky, ktoré sami riešime neradi – nieto aby sme ich preberali s deťmi. Všetky sa dotýkajú často veľmi náročných situácií, ktoré robia ťažkú hlavu aj nám dospelým. Situácií, čo majú jedného spoločného menovateľa: stratu.

Je to ťažké pre všetkých
Strata má rôzne podoby. Najčastejšie tým myslíme doslovnú stratu, keď nám odíde niekto blízky – či už ktosi z rodiny, alebo domáci miláčik. Ako stratu však deti výrazne vnímajú aj rozvod rodičov alebo napríklad „obyčajné“ sťahovanie, ktoré pre ne znamená opustenie dôverne známeho prostredia a často aj priateľov.

Strata, nech je v akejkoľvek forme, nás zneistí a vyvoláva mnoho otázok. A pre deti to platí dvojnásobne. Svet, ktorý poznali a v ktorom sa cítili bezpečne, sa zrazu zásadne zmenil, a ony sa s tým musia naučiť pracovať.

Každý trúchli inak
O niektorých stratách vieme dopredu, a máme tak priestor sa na ne pripraviť. Iné nás zasiahnu náhle. Zakaždým ale riešime, ako o nich hovoriť s deťmi.

Celkom na začiatku, pred všetkými radami, si musíme povedať, že so stratou sa spájajú najrôznejšie emócie a reakcie. Cítime smútok, bolesť, ľútosť, bezmocnosť, strach a prázdnotu. Zaskočiť nás však môže aj hnev alebo úplné popretie skutočnosti. Reagujeme skrátka rozlične a rôzne dlhý je aj čas, ktorý potrebujeme, aby sme sa so stratou vyrovnali. Je to obdobie, keď trúchlime, a trúchlenie je veľmi dôležité. Pomáha nám uvedomiť si stratu, prijať ju a zapracovať do nášho života. Niekto sa vyplače osamote, niekto nechce byť so svojimi emóciami sám a musí sa vyrozprávať.

A deti? Môžu byť plačlivé, ustrašené a vyžadovať väčší fyzický kontakt, alebo dokonca testovať, či ich neprestávame mať radi alebo či im niekam nezmizneme. Prekvapiť by nás nemali ani návaly hnevu alebo nápadnejšie zmeny v správaní: vzorný žiačik začne nosiť poznámky, doposiaľ anjelske dievčatko na prvý pohľad bezdôvodne trieska vecami. Niektoré deti nám dávajú svoje trápenie najavo vo fyzickej rovine: ochorejú, bolí ich bruško, hlava, zvracajú. Rovnako ako niektorí dospelí, deti niekedy reagujú celkom opačne. Môže to vyzerať, že sa ich strata ani nedotkla, že im je to snáď úplne jedno. Aj taký spôsob vyrovnávania sa so stratou je úplne v poriadku.

Čo robiť – a čo, naopak, nerobiť

Nezatajovať a neklamať

Deti sú síce malé, ale nič im neunikne. Bývajú dokonca vnímavejšie než dospelí. Nemá preto cenu pretvarovať sa pred nimi alebo im klamať. Hovorte s nimi otvorene a primerane veku sa pokúste vysvetliť, čo sa deje.

Byť tu pre ne

Buďte prirodzení a úprimní. Situáciu nezľahčujte ani nedramatizujte. Uznajte ich emócie a nehovorte im, ako sa majú cítiť. Odpovedajte im na otázky a pripravte sa, že sa budú na to isté pýtať stále dookola, predovšetkým menšie deti. Nevnímajte to ale ako skúšku – nikto nevie, čo sa deje po smrti, a deti ocenia predovšetkým to, že s nimi hovoríte na rovinu.

Niekedy deti potrebujú samy rozprávať o tom, čo sa stalo. Alebo si to všetko prehrať s hračkami. Nezakazujte im to, len počúvajte a pozerajte sa, prípadne sa o tom s nimi zhovárajte. Deti prenášajú reálne situácie do hry, nebuďte preto zaskočení, ak sa začnú hrať napríklad na pohreb. Je to ich spôsob, ako sa s novými okolnosťami vyrovnať.

Nesnažte sa ich emócie zahnať. Určite to poznáte: dieťa plače a my máme tendenciu čo najrýchlejšie ho utešiť. Plač je ale v týchto prípadoch skutočne liečivý. Uistite dieťa, že plakať je úplne v poriadku, objímte ho, umožnite mu tú emóciu naplno prežiť. Sebe aj jemu pripomeňte, že hoci sa môže zdať, že to už nikdy neprejde, emócie skôr či neskôr predsa len odznejú.

Nikdy dieťa nenúťte smútiť a nekarhajte ho, ak je práve veselé. Mohlo by si začať vyčítať, že všetci naokolo plačú, len ono nie, a celá situácia by sa ešte skomplikovala.

Vymyslieť rozlúčkový (a spomienkový) rituál

V prípade úmrtia blízkeho človeka alebo miláčika ponúknite dieťaťu možnosť rozlúčky. Zúčastnite sa spoločne na pohrebe alebo vymyslite rozlúčenie vlastné. Keď stratíme niekoho, na kom nám záleží, je dobré mať tiež spôsob, ako si ho pripomínať. Vystavte si jeho fotku, zájdite na cintorín, spoločne sa o ňom rozprávajte.

Zachovať ostatné rituály a denný poriadok

Rituály a ustálený denný poriadok dodávajú deťom pocit bezpečia. V rámci možností ho preto nemeňte – obzvlášť ťažké to býva v prípade rozvodu. Snažte sa však dieťaťu jeho program nabúrať čo najmenej, na zmeny ho pripravujte a hovorte o nich. Uisťujte ho, že ste s ním a máte ho stále rovnako radi.

Pracovať sami na sebe

Táto všeobecná poučka platí aj tentoraz. Straty sú náročné i pre nás dospelých. A ak máme deti, potom o to viac – to, ako sa so stratou popasujeme, má na deti obrovský vplyv. Chce sa vám plakať? Vyplačte sa! Dieťaťu tým dávate dôležitú informáciu: je potrebné vnímať všetky emócie, ktoré prichádzajú, prijať ich a spracovať. Pokojne priznajte, že je to pre vás veľmi ťažké, že je toho na vás priveľa. Popíšte, ako sa cítite, a ukážte, že ste v tom spolu a spoločne to zvládnete.

Sú to často práve deti, ktoré nás prinútia na sebe pracovať. Aj vďaka nim si uvedomíme mnoho vecí, hoci to niekedy bolí. Tým, že hľadáme vysvetlenie pre ne, hľadáme ho často aj sami pre seba.

Učiť sa vnímať stratu ako súčasť kolobehu života

Ukazujte deťom (i sebe), že smrť je súčasťou života. Všetko sa narodí a všetko raz umrie. Všímajte si prirodzený kolobeh vecí. Choďte do prírody a rozprávajte sa o striedaní ročných období.

Pomôcť nám môžu knižky, filmy a príbehy, ktoré tému straty spracúvajú. Na trhu nájdeme materiály už pre celkom malé deti. Zároveň nezaškodí na smrť poukazovať priebežne a nenásilne – vysvetliť, prečo nám zvädol kvet v kvetináči s príchodom zimy, kde sa vzala mŕtva mucha na dlho nenavštívenej chalupe...

Ukazujte deťom, že nič sa nekončí definitívne – babička umrela, ale deti majú pehy presne ako ona; opustil nás dedko, no pripomína nám ho hojdací koník, ktorého pre nás vyrezal. Sú to drobnosti, ale deti si ich všímajú a lepšie si potom všetko prepoja do celkového obrazu.

Téma straty nebude nikdy príjemná, ale rozprávanie o nej môžeme sebe aj deťom aspoň uľahčiť. Aby sme neskončili v smutnom duchu: všetko zlé je na niečo dobré, a ak spolu prekonáte ťažkú situáciu, bude váš vzťah zas oveľa pevnejší.

Stiahnite si Readmio

  • Pridajte sa k viac ako 200 000 spokojným rodičom
  • Vytvoríte si návyk spoločného čítania s deťmi každý deň
  • Začnite rozprávkami, ktoré sú v aplikácii zdarma
  • V platenej verzii je ich 300+ a nové pridávame každý týždeň
Download from App StoreDownload from Google Play
RatingsRatingsRatingsRatingsRatings

4.8/5 · 1 300 hodnotení