Významný experiment s chudobou ukazuje, že peniaze navyše menia mozog detí

Čo myslíte, od akého veku začínajú na dieťa vplývať peniaze? Je to už od prvých mesiacov alebo až od obdobia, kedy sa lepšie naučí všetko vnímať? Nech už je váš predpoklad akýkoľvek, správny zrejme nebude. Americká zaujímavá štúdia totiž prišla so zistením, ktoré prekvapilo asi každého. 

O tom, aký vplyv majú peniaze na dospelých ľudí, sa toho už napísalo veľa. Vedeli ste ale, že existuje aj jeden významný experiment, ktorý poukázal na to, ako vplývajú peniaze na deti? Poďme si o tom povedať viac. 

Chudoba je pre deti nebezpečná

Štúdia, ktorá výrazne zmenila to, ako vnímame prepojenie množstva finančných prostriedkov v rodine s vplyvom na dieťa získala názov Baby's First Year. Cieľom vedcov bolo v rámci nej zistiť, ako zapôsobí eliminácia chudoby na kognitívny i emocionálny vývin malých detí.

Ako uvádza aj portál Science Alert, jednou z členov tímu bola aj neurovedkyňa Kimberly Noble z Kolumbijskej univerzity, ktorá sa na adresu štúdie vyjadrila nasledovne: “Už veľa rokov vieme, že vyrastanie v chudobe je u detí dôvodom horšieho školského prospechu, zhoršeného zdravia a v budúcnosti aj nižšieho zárobku.”

Ako ale dodáva, vedci doteraz nedokázali s úplnou istotou určiť, či je jediným faktorom vstupujúcim do hry samotná chudoba, alebo či sa k nej pridružujú aj ďalšie okolnosti. Rozhodli sa to preto preskúmať.

Významná štúdia s názvom Baby's First Year

Tejto štúdii sa naozaj podarilo rozvíriť vody poznania nielen v odbornej, ale aj v laickej verejnosti. Bola totiž prvou svojho druhu v Amerike a ako sa uvádza aj na jej oficiálnej stránke, písali o nej tie najčítanejšie a najprestížnejšie médiá ako The New York Times, Le Monde, Forbes, The Economist, The Guardian a desiatky ďalších. 

Prečo táto štúdia tak veľmi zaujala pozornosť ľudí i médií? Podarilo sa jej to svojím rozsahom, ideou a v neposlednom rade i jej výsledkami.

V rámci nej bolo totiž vybraných 1 000 žien, ktoré mali spĺňať 2 podmienky, a to:

• Nízky príjem,
• čoskoro porodia.

Matky boli následne rozdelené do 2 skupín, kde ženy z prvej dostávali po pôrode svojho dieťaťa 333 dolárov mesačne (teda cca 4 000 dolárov ročne), pričom mamičky z druhej dostávali len 20 dolárov mesačne, čo činí 240 dolárov ročne — tie si teda finančne nijak výrazne neprilepšili. 

Vedci následne sledovali celkový vývoj detí po ich prvom, druhom, treťom a štvrtom roku života. Výsledky, ktoré sa im ukázali, mnohých prekvapili.

Peniaze zvyšujú mozgovú aktivitu

Už pri pozorovaní mozgovej aktivity detí po dovŕšení ich prvého roka sa ukázalo, že vyššia bola u detí, ktorých matky dostávali vyššiu finančnú podporu — teda 333 dolárov mesačne.

Vedci ale stále nedokázali presne určiť, čo konkrétne bolo spúšťačom toho, že mozgové vlny “bohatších detí” mali vyššiu frekvenciu. Spôsobené to môže byť viacerými faktormi, medzi ktoré patria napríklad lepšie vybavená domácnosť, pokojnejšie správanie rodičov alebo menej stresu, ktorý rodičia prenášali na dieťa.

Na čo má vyššia mozgová aktivita vplyv?

Zaujímavé je, že jej prítomnosť u detí dokázali aj viaceré ďalšie štúdie, ktoré potvrdili, že vyššia frekvencia mozgových vĺn je u malých detí spojená s finančnou situáciou rodiny, kde dieťa vyrastá. Platí pritom, že čím je rodina solventnejšia, tým je mozgová aktivita dieťaťa vyššia. 

Dôležité je dodať, že táto aktivita ovplyvňuje u detí ich rozvinutosť reči, kongitívne schopnosti i sociálno-ekonomické správanie, ktoré sa prejavuje v neskoršom veku. 

Bezpochyby teda ide o veľmi zaujímavé zistenia, ktoré si síce ešte vyžadujú hlbšie preskúmanie pre lepšie pochopenie jednotlivých súvislostí, už teraz ale môžeme povedať, že snažiť sa dieťa priviesť do rodiny v dobrej ekonomickej kondícii má väčší význam, než sme doteraz predpokladali.