O tom, aké dôležité je robiť to, čo nás baví.Dlhšiu dobu Ujonos trávil celé dni bezcieľnym hľadaním niečoho, čo dá jeho životu zmysel. Nuž a neraz sa stáva, že to, čo hľadáme, máme rovno pod nosom. A presne tak je to aj v tomto príbehu.
V našom mestečku žije ešte aj dnes taký jeden ujo. Všetky deti ho volajú Ujonos. Ale nie preto, že by ujo mal nos veľký alebo nebodaj krivý. Práve naopak, nos má úplne v poriadku. Normálne sa ujo volá… hmm, to si už vlastne nikto ani nepamätá. Jednoducho každý ho pozná iba ako Ujonosa.
„Aha, tam ide Ujonos,“ kričia deti, keď ho vidia ísť po ulici, a hneď aj k nemu bežia.
A Ujonos zakaždým vyberie svoju gitaru, usmeje sa na nedočkavé deti, špička nosa sa mu zodvihne, a on s radosťou zabrnká. A to je práve to. Nie, že zahral na gitare. Ale tá špička nosa. Tá je vskutku dôležitá...
Pred niekoľkými rokmi, keď ešte Ujonos nebol Ujonosom, sa totiž tento ujo len tak potuloval po uliciach. Akoby niečo hľadal.
„Nemám práve nič na práci,“ odpovedal okoloidúcim, ktorí sa ho neraz pýtali, prečo nechodí do roboty.
A tak sa neustále túlal a nič nerobil.
Jedného rána, vlastne o jednej na obed, sa zobudil na to, ako mu muzikanti v bruchu hlasno vyhrávajú.
„Hmmm… je najvyšší čas na raňajky,“ poriadne si zívol, natiahol si na nohy papuče a odšmatlal sa ku chladničke. „Joj, zase je úplne prázdna,“ poškrabal sa ujo po strapatých vlasoch a pozrel do svojej peňaženky. „Joj, aj tá je prázdna,“ zajojkal opäť a poškrabal sa po briadke.
Vtom mu pohľad padol na gitaru opretú v rohu izby. A vzápätí dostal skvelý nápad. Teda aspoň podľa neho bol skvelý.
„Čo keby som predal gitaru?“ povedal nahlas.
Ujo mal veľmi rád hudbu. Rád spieval a hral. No v poslednej dobe mu akosi nezostával čas na hranie, keďže musel stále niečo hľadať. I keď sám vôbec netušil, čo vlastne hľadá.
„Aj tak som na nej nehral už hádam aj rok. Či dva?“ poškrabal sa na lakti.
A tak sa rýchlo umyl,…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
