Veselá rozprávka o blškách, zabývaných v kožuchu psíka Dunča. Po tom, čo je ich existencia odhalená, Dunčo sa chystá do psieho salónu – a tak si blšky na čele s malou Bibi musia rýchlo pohľadať nový domov.
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malilinké kráľovstvo. Bola to snáď najmenšia ríša v celej galaxii, no jej obyvateľom sa všetko zdalo úplne normálne. Blší kráľ Gustáv každý rok usporadúval blšie preteky – samozrejme, v tom, kto najďalej doskočí. Blšky sa postavili na štartovú čiaru a začali skákať. Popritom si všetky blšky veselo jedli a hodovali.
Raz sa blške Bibi podarilo na pretekoch doskočiť tak ďaleko, až sa dostala mimo ich kráľovstva. A zistila tak, že vlastne žijú v srsti psíka Dunča.
„Hej! Ty obrovské stvorenie, kde to sme?“ spýtala sa zvedavá blška.
Ale Dunčo si ju ani len nevšimol. Už bol starý, takmer úplne hluchý, a ani ju poriadne nevidel. A vôbec, kto by už len zahliadol také malé stvorenie?
„Haloooo?!!“ ešte raz zvrieskla Bibi pri chlpatom Dunčovom uchu.
„Čo sa to deje?“ preľakol sa psík. „Čo už ma načisto zdravý rozum opustil, a do hlavy sa mi vkrádajú cudzie hlasy?“
„To som ja blcha. Tu pri tvojom uchu. Chcem sa ťa niečo spýtať. Kde sa nachádzame? Bývame v tvojom kožúšku a ani neviem, kde to vlastne sme.“
Psík sa striasol a začal sa besne škriabať.
„Prepánajána, blcha? V mojom kožuchu? To preto ma celý čas všetko tak svrbí a v jednom kuse sa len škrabem. A čo robíš v mojej srsti, okamžite zmizni, ty blcha jedna prašivá!“ rozčúlil sa.
„Kdeže by sme šli, Dunčo, my sme tu zabývané a je nám dobre,“ povedala blška Bibi pokojným hláskom.
„Akože my? To je vás nebodaj viac?!“ vystrašil sa Dunčo.
„Celé blšie kráľovstvo!“ odvetila blcha veľkolepo.
„To snáď nie!“ zhíkol psík, a už aj v duchu dumal, ako tie blchy dostať zo svojho kožucha preč.
Ešte v ten deň zašiel za svojím pánom a začal sa okolo neho obšmietať, aby si všimol, že má v kožuchu blchy.
„Zober…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
